Pokiaľ viem vyštudovali ste právo, ale nevenujete sa tomu, prečo?

Áno, ukončila som právnickú fakultu a po škole som 3 roky pracovala ako advokátsky koncipient. Právo ma veľmi bavilo, štúdium aj prax, ale zároveň ma napĺňali aj moje koníčky, ktorým som sa venovala a privyrábala si nimi popri štúdiu. Po ukončení koncipientskej praxe prišla dilema, ostať v advokácii alebo to risknúť a počúvať viac srdce ako rozum. Mala som príležitosť sa rozhodnúť a ponuky v oboch rozličných odvetviach (práca právnika alebo zariaďovať interiéry). Bol to risk, ale dnes som za rozhodnutie rada a vďačná za príležitosť a dôveru od prvého klienta.

Odkiaľ čerpáte inšpirácie pri vytváraní dizajnu?

Všade, snažím sa vnímať  a nasávať celý svet okolo. Podvedome vyhľadávam môjmu oku lahodiace sa veci, priestory a destinácie, ale formuje ma aj to, čo sa mi nepáči. Čím dlhšie sa venujem zariaďovaniu interiérov tým viac ma baví a fascinuje samotná výroba produktov. Veľmi si vážim firmy, ktoré aj v dnešnom instantnom svete zostali pri kvalite, ručnej práci, ctia si remeslo a ostávajú verný pôvodným postupom pri výrobe  svojich produktov. A rada sa učím od múdrych a šikovných ľudí.

Stalo sa Vám už niekedy, že keď ste niektorý priestor ukončili, tak ste sa doňho zamilovali a vedeli ste si predstaviť tam bývať?

Každý interiér zariaďujem s emóciou a nasadením ako keby som ho robila pre seba. Samozrejme musí spĺňať predstavu a páčiť sa mojím klientom, ale zároveň odráža aj mňa a môj štýl práce. Preto by som nemala problém bývať ani v jednom zo svojich interiérov.

Je práca interiérovej stylistky časovo náročná? Ako stíhate popri práci aj prácu v útulku?

Práca na plný úväzok, vždy sa smejem, keď si ľudia, ktorí ma spoznajú myslia, že chodím len po obchodoch a ukazujem prstom na veci, ktoré sa majú kúpiť. Ale bežne ma nájdete na stavbe, pri nosení krabíc až po posledné upratovanie pred odovzdaním zákazky. Zväčša riešim projekty už od hrubej stavby, nakoľko vyberám aj základné materiály ako podlahy, obklady, sanitu, vypínače a ostávam až po dekór t.j. po vyberanie posteľnej bielizne a dávkovačov na mydlo.  A Psíka v núdzi riešim „vo voľnom“ čase, t.j. po večeroch alebo behom pracovných obedov a podobne.

Ako Vás s Dominikou Homolovou napadla myšlienka založiť o.z. Pes v núdzi?

Spojil nás jeden e-mail ohľadom zachránenia psov pred utratením, náš prvý telefonát si pamätám dodnes, tak ma zasiahla jej zanietenosť, že som sadla do auta a išla za ňou do Zvolena. Otvorila mi oči ohľadom celej problematiky s vyhodenými, nechcenými a týranými psíkmi u nás. Pred našim zoznámením som diétne pomáhala jednému útulku. Ale s Domi, to bolo iné. Keď sme sa stretli bolo to tak prirodzené, ako keby sme sa poznali odjakživa. Obe sme boli mladé a zapálené, a to bolo super. Povedali sme si, že nemáme čo stratiť a napriek vzdialenosti ja v Bratislave ona vo Zvolene sme založili OZ-tko a žačali. Od počiatku sme vedeli, že Domi bude cez samotnú záchranu psov, bude riešiť ich starostlivosť, chodiť na veterinu a vybavovať adopcie a ja sa pokúsim na to všetko zohnať peniaze, riešiť papierovú agendu, zastrešiť PR a marketing. Fungujeme tak dodnes a vyzerá to, že sme dobre urobili .  Dnes nás je v OZ-tku desať a ďakujem našim dievčatám, že sú v tom s nami.

Už 10 rokov! pomáhate psíkom Koľko psíkov sa Vám podarilo zachrániť z ulice a koľko z nich si našlo nový domov?

Okolo 2 tisíc. Na TEDx talk, ktorý som mala na jar tohto roku som si robila presné sčítanie, vtedy to bolo číslo 1669 psíkov, ktorí boli u nás fyzicky v útulku a ktorým sme našli trvalé domovy. Zvyšku sme pomáhali záchranou cez dočasné opatery, nájdením domova, príspevkom na liečbu atď.

Vidíte nárast počtu psíkov bez domova alebo by ste povedali, že sa našťastie tieto čísla neustále znižujú?

Vidím nárast v tom, že sú ľudia ochotní adoptovať zvieratá, v tom smere sme spravili veľký pokrok. Avšak celoplošným slovenským problémom je nekontrolované a neustále množenie nových psíkov, pre ktoré naozaj nie je kapacita. Primárnym problémom sú množitelia, potom nápady ľudí, že ich fenka by mala mať raz šteniatka…ale neuvedomujú si základnú vec, že nevedia, čo je s ich štencami ďalej, že si nedohľadajú do akých rúk ich dali, že sú to ďalší potencionálny rodičia, a že veľa ľudí prestane pes časom baviť. Konečne sme mali priestor a financie na spustenie YouTube-ového kanálu Pes v núdzi, kde známe osobnosti sprevádzajú divákov základnými témami, ako: som schopný mať psa?, aké plemeno a prečo?, kto sú množitelia?, pes na reťazi!, otrasný osud vlčiakov, ktorí majú byť akože strážené psy… Ľudia si neuvedomujú podstatnú vec! My neriešime problém zvierat ako takých, my riešime nezodpovednosť a dôsledky ľudského konania.

Váš tím v o.z. Pes v núdzi sa skladá len z dievčat. Je to len náhoda alebo zámer o.z. Pes v núdzi?

Čistá a krásna náhoda.

Máte čas aj na cvičenie popri všetkých Vašich aktivitách? Čomu sa venujete?

Športová aktivita je pre mňa nevyhnutnosť. Od 5 rokov som športovala aktívne aj súťažne. Pohyb je môj ventil, jediný čas bez telefónu a len pre seba. Dnes športujem 4-5 do týždňa, väčšinou ráno a potom hor sa do dlhého dňa. Posledné roky sa venujem boxu, cvičeniu s trénerom a v lete som konečne začala chodiť na jógu.

Ako si udržujete životný balans?

Myslím, že ma vyvažujú tie dva svety, moja práca a moja aktivita v OZ-tku. A určite moja rodina, najbližší a ten šport.

Načo ste najviac hrdá vo svojom živote?

Skôr vďačná, že aj keď si myslím, že už je koniec a nevládzem, tak sa zapojí moja býčia vytrvalosť a zmysel pre dotiahnutie vecí do konca. 

Je niečo čo by ste chceli odkázať ženám?

Ste silnejšie ako si myslíte.

Vyskytli sa vo Vašom živote nejaké prekážky, ktoré Vám bránili splniť si svoje sny?

Jasné, boli, sú aj budú, ale bez nich by nás to na konci dňa asi tak nebavilo. Ako hovorievala moja stará mama: „oddychuje sa až v hrobe“ .

Pôsobíte ako veľmi milá a energická žena, čo plánujete ešte vo svojom živote?

Som typ, ktorý o plánoch veľmi nehovorí, verím na to, že keď chceš pobaviť vesmír alebo toho hore povedz mu o svojich plánoch. Radšej konám a keď  to vyjde som šťastná.